Jolly Phonics je celosvetovo uznávaná, hravá a multisenzorická metóda výučby angličtiny. Namiesto klasického bifľovania abecedy učí deti spájať zvuky (fonémy) s písmenami pomocou pesničiek, príbehov a pohybových pohybov (gest).
Metóda je založená na 5 základných zručnostiach:
Učenie zvukov: Deti sa neučia názvy písmen (ej, bí, sí), ale ich skutočné zvuky v angličtine.
Učenie formovania písmen: Pomocou zmyslových aktivít sa učia, ako písmená správne písať.
Spájanie zvukov (Blending): Deti sa rýchlo učia skladať jednotlivé zvuky do celých slov, čo im otvára dvere k samostatnému čítaniu.
Identifikácia zvukov v slovách (Segmenting): Počúvaním zvukov v slove sa prirodzene rozvíja ich schopnosť správne písať.
Nepravidelné slová (Tricky Words): Zvládnutie slov s nepravidelným pravopisom hravou formou.
Pre najmenšie deti, ktoré ešte nevedia čítať a písať vo svojom rodnom jazyku, je ideálny program Jolly English. Tento program spája výučbu anglických slovíčok s prvým spoznávaním zvukov (foniky) prostredníctvom postavičiek, ako sú včielka Bee, had Snake a myška Inky Mouse
Budovanie slovnej zásoby cez príbehy: Deti sa neučia izolované slovíčka, ale spoznávajú angličtinu cez reálne situácie zo života postavičiek (témy ako rodina, hračky, jedlo, domov).
Multisenzorické hry a pesničky: Každá lekcia obsahuje chytľavé pesničky, rýmy a pohybové hry. Deti zapájajú celé telo, tancujú a napodobňujú akcie, čo im pomáha nasávať jazyk úplne prirodzene.
Prvá fonetická príprava: Jolly English jemne uvádza deti do sveta zvukov (foném), ktoré neskôr naplno využijú v Jolly Phonics. Učia sa vnímať zvuky v slovách, trénujú si správnu výslovnosť a rozlišovanie hlások hravou formou.
Práca s obrázkami a hmatom: Deti pracujú s pestrofarebnými kartami (flashcards), hľadajú rozdiely, vyfarbujú a spájajú obrázky, čím si rozvíjajú nielen angličtinu, zošitové zručnosti, ale aj jemnú motoriku.
Na základnej škole deti plynule nadviažu na základy z Jolly English a prechádzajú na plný program Jolly Phonics (a neskôr Jolly Literacy), kde sa už systematicky učia čítať a písať.
Systematické čítanie (Blending): Deti spájajú 42 základných zvukov angličtiny do slov a čítajú knižky zamerané na foniku (Phonics Readers). Učia sa aj zložitejšie kombinácie písmen (tzv. digrafy ako sh, ch, ai, ee).
Diktáty a analýza slov (Segmenting): Deti sa učia slová rozložiť na zvuky, aby ich vedeli správne napísať. Ak chce dieťa napísať slovo boat (loď), „pošúpe“ si ho po prstoch: /b/ - /ou/ - /t/ a vie, ktoré písmená má použiť.
Lovci „Tricky Words“: Deti sa učia identifikovať slová, ktoré nefungujú podľa fonetických pravidiel (napr. the, said, was), a učia sa ich spoznať pohľadom.
Prechod ku gramatike: Starší žiaci používajú Jolly Literacy, kde pomocou farieb a akcií spoznávajú slovné druhy, slovesné časy a rozširujú si slovnú zásobu.
Montessori pedagogika patrí medzi najuznávanejšie alternatívne smery vo vzdelávaní. Jej základným mottom je: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“ Kladie dôraz na rešpekt k dieťaťu, jeho individualitu, slobodu voľby v rámci jasných hraníc a na učenie sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti.
Maria Montessori vypozorovala, že malé deti nasávajú informácie z okolitého sveta úplne podvedome a bez námahy – ako špongia. Neučia sa nasilu, ale jednoducho tým, že žijú v danom prostredí. Preto je nesmierne dôležité, akými podnetmi, ľuďmi a jazykom sú v tomto období obklopené.
Pre deti (najmä v predškolskom veku) je myslenie a ruka to isté. Nevedia pochopiť abstraktné pojmy len z rozprávania. Potrebujú veci chytiť do ruky, zvážiť ich, ohmatať ich textúru či vidieť ich dĺžku. Až cez reálnu fyzickú manipuláciu s predmetmi sa v mozgu vytvárajú trvalé synapsie a dieťa neskôr ľahko prejde k abstraktnej matematike či gramatike.
Na prvom a druhom stupni ZŠ sa pozornosť presúva od zmyslov k abstraktnému mysleniu a predstavivosti. Deti v tomto veku prirodzene túžia pochopiť, ako funguje svet a spoločnosť.
Učíme sa podľa tém, a ponoríme sa do kaťdého ašpektu tej témy podľa úrovní triedy, použiť tému ako pomôcku na precvičenie gramatiky, slovnej zásoby atď.
Pre obdobie puberty a dospievania (v Montessori terminológii nazývané Erdkinder alebo „deti zeme“) navrhla Maria Montessori radikálne odlišný prístup. Jej prístup motivuje spôsob plánovanie mojich CLIN hodín, na ktoré sú tieto deti už plne pripravné.